ÚSTAV PAMÄTI NÁRODA
Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších pamäťových inštitúcií na Slovensku. V roku 2002 Národná rada Slovenskej republiky prijala Zákon o pamäti národa (Zákon č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa), ktorého autorom bol prvý predseda Správnej rady ÚPN Ján Langoš.
Prijatý zákon je hlavným východiskom pre činnosť ústavu. Súčasťou jeho preambuly je zmienka o povinnosti štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 - 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony. Svoju činnosť začal ústav oficiálne 1. 5. 2003.
Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä:
- vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
- sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
- zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
- dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
- systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,
- spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,
- poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, usporadúvať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,
- propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,
- rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja.
KONFEDERÁCIA POLITICKÝCH VÄZŇOV SLOVENSKA
Konfederácia politických väzňov Slovenska združuje bývalých politických väzňov komunistického režimu, príslušníkov pomocných technických práporov, ľudí odvlečených do sovietskych gulagov, zaradených do táborov nútenej práce alebo inak prenasledovaných (napríklad vyšetrovaných, prepustených zo zamestnania, vylúčených zo štúdií), účastníkov protikomunistického odboja, ich rodinných príslušníkov a sympatizantov. Poslaním organizácie je starostlivosť o obete komunistického režimu a zároveň úsilie o zachovanie ich odkazu, aby sa nezabudlo na utrpenie prenasledovaných.
KPVS má ústredie v Bratislave a oblastné organizácie v regiónoch po celom Slovensku. Oblastné organizácie sa združujú do Západoslovenského, Stredoslovenského a Východoslovenského regiónu. Orgánmi sú Valné zhromaždenie, Rada predsedov a Predsedníctvo, okrem toho má KPVS komisie (Kontrolná komisia, Právna komisia) a pri oblastných organizáciách zriaďuje aj sekcie (Sekcia detí politických väzňov, Sekcia PTP a Sekcia odvlečených do bývalého ZSSR).
Činnosť Konfederácie politických väzňov Slovenska spočíva v umiestňovaní pamätníkov a pamätných tabúľ najmä na väznice a miesta utrpenia politických väzňov, ale aj v jednotlivých regiónoch, v organizovaní pietnych spomienkových podujatí a prednášok na školách, vo vydávaní kníh a časopisu Naše svedectvo, v zbieraní svedectiev (aj v spolupráci s inými inštitúciami a médiami), ale aj v poradenstve a pomoci politickým väzňom a ich príbuzným pri riešení ich problémov či v ich navrhovaní na rôzne vyznamenania a vybavovaní odškodnenia.
Konfederácia politických väzňov Slovenska tiež vydala publikácie mapujúce pamätné tabule a pamätníky pripomínajúce utrpenie prenasledovaných a perzekvovaných obyvateľov a politických väzňov v období komunistického režimu. KPVS a fotograf Milan Krupčík poskytli fotografie vytvorené pre jednu zo spomínaných publikácií aj Ústavu pamäti národa pre projekt interaktívnej mapy pamätníkov.
KPVS spolupracuje s mnohými inštitúciami štátnej správy a samosprávy, s médiami a ďalšími organizáciami. Úzko spolupracuje najmä s Ústavom pamäti národa, s občianskym združením Post Bellum, s Konfederáciou politických väzňov Českej republiky, so Zborom väzenskej a justičnej stráže a s Ministerstvom obrany SR.
TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR) zriaďuje Zákon č. 385/2008 Z.z. [1] o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov. TASR je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva. Tlačová agentúra buduje svoje spravodajstvo na princípoch vyváženosti, plurality a objektívnosti rešpektujúc právo na informácie v demokratickej spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, zdravotný stav, majetok, rod alebo iné postavenie.
Tlačová agentúra Slovenskej republiky zastrešuje projekt Digitalizácia archívu TASR s cieľom zachovať a sprístupniť národné kultúrne bohatstvo archívu TASR a článkov, ktoré dokumentujú dôležité udalosti z novodobej histórie Slovenskej republiky.
Digitalizovaný archív TASR obsahuje archív fotografií od roku 1945 a takmer 1,4 milióna obrazových záznamov. Časť archívu je sprístupnená verejnosti formou tematických sérií na portáli VTEDY.sk, kompletný archív k nahliadnutiu je k dispozícii na portáli VTEDY.TASR.sk